FADO
7.9.2014
  JV

„Portugalsko spieva,
keď má chuť plakať.“

Fado (slovenský preklad: osud, údel), je hudba spojená predovšetkým s Portugalskom. Vychádza z nostalgie a melanchólie, ktorá je patrná nielen v uliciach Lisabonu, v ľudovej hudbe a poézii, ale najvýraznejšie sa prejavuje práve v tomto hudobnom šýle.
Emocionálne piesne o nešťastnej láske, mori, osude, sociálnej nerovnosti, ťažkej práci odrážajú saudade, portugalský výraz pre určitú osudovosť a smútok skombinované s fatalizmom. Táto melanchólia pravdepodobne vychádza zo slávnej minulosti Portugalska a vyjadruje túžbu a smútok za slávnymi časmi, keď Portugalcom patrila veľká časť sveta a do ústia rieky Tejo sa vracali plne naložené lode s bohatstvom zo zámoria a ďalekých námorných výprav. V ohromných stavbách doteraz badať zašlé slávne, honosné časy a v ľuďoch stále tlejúcu hrdosť a smútok za minulosťou, ktorá sa už nedá vrátiť.
Fado je predovšetkým výrazne emocionálny spev jednej speváčky alebo speváka s doprovodom typickej portugalskej 12 strunovej gitary, prípadne viacerých nástrojov: portugalskou gitarou (guitarra), akustickou 6 strunovou gitarou (viola) a basovou 8 strunovou gitarou (viola baixo).
Podľa miesta vzniku sa rozlišujú dva druhy hudby Fado. Starší je spojený s mestom Lisabon, novší s mestom Coimbra. Celkovo sa vznik Fada viaže k prvej polovici 19. storočia, kedy  sa mestská časť Alfama v Lisabone stala strediskom chudobných a prisťahovalcov z Afriky a Južnej Ameriky (predovšetkým Brazílie). Miešali sa tu tradície a kultúra, čo sa odrážalo v hudbe, ktorá vstrebávala rôzne vplyvy - afrobrazílske tanečné lundum, brazílske piesne modinha, fofa, španielske fandango. V tomto kultúrnom kotli vzniklo lisabonské Fado.
Koncom 19. storočia sa vyvíjali oba štýly a získavali si priaznivcov, ktorí sa stretávali v kaviarňach a krčmičkách, kde sa konali koncerty fadistas, hudobníkov a spevákov. Postupne sa Fado dostalo na pódia vadeuville, v 30. rokoch dvadsiateho storočia sa rozvíjala imštrumentálna podoba Fado vďaka hudobníkom z Coimbry, Edmundovi de Bettancourt a Lucosovi Junot. To už sa blížil hviezdny nástup Amélie Rodrigues z Alfamy, ktorá sa preslávila vášnivým spevom a prepracovanými skladbami. Využívala  španielske a mexické rytmy, spolupracovala so slávnymi textármi a skladateľmi, ktorí jej písali skladby priamo na telo a tento žáner spopularizovala medzi širokými vrstvami. Stala sa prvou slávnou a obdivovanou divou štýlu Fado. O jej význame a vplyve v kultúrnom živote Portugalska svedčí nielen množstvo nahrávok, vystúpeni a koncertov, ale aj úcta, ktorá jej bola prejavená po smrti v roku 1999. V Portugalsku bol vyhláseny trojdňový štátny smútok.
Koncom 20. storočia sa Fado stalo prostriedkom obnovy národného povedomia a reprezentantom portugalskej kultúry.  Postupne sa vyvíjalo do nových podôb. Vznikla nueva canción (nová pieseň) - ako  druh politického protestu v Latinskej Amerike, fúzie Fado a rockovej hudby a začali sa využívať aj prvky folklóru. Umelci získavali väčšiu pozornosť hudobného priemyslu, vznikali kvalitné albumy a sláva Fado sa pomaly začala šíriť do sveta. V 21. storočí Fado postupne získavalo zvýšenú pozornosť obecenstva. Speváčky ako Christina Branco a Mariza obohatili Fado, v ktorom začali využívať nové námety, spôsob kompozície a hudobnú zložku rozšírili o nástroje ako klavír, husle, akordeón a niektoré ďalšie.
Okrem už spomenutých umelcov sa medzi najslávnejších interpretov radia Carlos Paredes,  Maria Severa, Alfredo Marceneiro, Dulce Pontes, skupina Madredeus, Fernando Machado Soares, Teresa Salgueiro a pribúdajú stále mladší nasledovníci, ktorí tento jedinečný hudobný štýl rozvíjajú ďalej. Fado sa stalo živou súčasťou portugalskej kultúry. Vplyv tejto hudby je možné pozorovať aj mimo pyrenejského  polostrova. Napríklad v bývalej portugalskej kolónii, na ostrovoch Kapverdy (dnes prináležiacich k Portugalsku) sa podobný štýl v hudbe nazýva morna a je výrazne ovplyvnený Fadom, kreolskou hudbou, tangom aj rumbou. Poprednou ikonou tohto štýlu je speváčka Cesaria Evora, slávna „bosá diva“, ktorá  účinkovala v roku 2012 na festivale Pohoda.
Svoj hold štýlu Fado a portugalskej hudbe vzdali aj niektorí zahraniční umelci, napríklad Wim Wenders vo filme Lisabonský príbeh ( Lisbon Story, 1994) a Carlos Saura filmom Fado (Fados, 2007).

A nezabudnite, ak budete v Portugalsku sedieť v krčmičke, vypočujte si Fado naživo. Ak sa vám bude predstavenie a výkony Fadistas páčiť, určite tlieskajte, aj keď sa traduje, že v Coimbre sa  uznanie hudobníkom  vyjadruje odkašľaním. Myslím, že potlesku budú rozumieť aj tam. Prajem vám príjemné chvíle s Fadom.

Zdroj:

http://en.wikipedia.org/wiki/Fado
http://www.last.fm/tag/fado/wiki
http://www.unesco.org/culture/ich/index.php?lg=en&pg=00011&RL=00563
http://paginas.fe.up.pt/~fado/eng/index-eng.html
http://www.britannica.com/EBchecked/topic/200134/fado   Virginia Gorlinski


ukážky, linky:
Amélia Rodrigues
Madredeus- album Essencia
Carminho - album Alma
Film Lisbon Story
Film FADOS



Amalia Rodrigues


Cristina Branco

Mariza
partneri partneri partneri partneri